Ihre Browserversion ist veraltet. Wir empfehlen, Ihren Browser auf die neueste Version zu aktualisieren.

Určite to bola krásna žena. Otec bol umelec, mal dobrý vkus...

Hora bola pustá. Nikde ani človiečika. Iba kdesi v diaľke hrala diaľnica sivú pieseň, prerušovanú taktovými čiarami bielych pásov. Nik nepočul hlasné vzlykanie starého syna pri hrobe svojej mladej matky. Prudký plač z neho nezadržateľne vyrazil na povrch a preťal ticho chvíle. Odrazu sa cítil stratený v tomto strašnom, zúrivom svete, ktorý veľmi často neakceptuje pocity nešťastných ľudí a podporuje ich v biede, namiesto toho, aby im pomohol. Veď predsa zákony prírody sú veľmi jednoduché: láska, život v láske, prirodzená smrť ako ukončenie a oddych, a vzápätí znova láska a život. V tom je predsa večnosť a nekonečnosť... Cítil sa opustený ľuďmi i Bohom, keď si spomenul na alibizmus vety o tom, ako nás Boh obdaril rozumom a slobodnou vôľou.

***

„Vyhľadala som si ťa, lebo si mi ušiel z prvých popísaných stránok života...“ povedala ešte tichšie. Výčitka na pokraji sĺz.

On však vedel, že zázraky sa dejú len na území za dverami čarovnej skrine túžob, kde sú si všetci rovní v čase i v priestore. Bál sa zobrať ju za ruku a vyviesť na druhú stranu skrine. No stalo sa čosi zvláštne: vyviedla ona jeho. Posadila do veľkých kresiel a ponúkla mačacími jazýčkami... Vychutnal si ich. No od strnulého úžasu nevedel, kde sa práve nachádza. Na ktorej strane skrine. Beloba okolia sa zmenila. Žiaril iba belostný obal tej sladkosti.

„Boh môj dobrý... zľutovanie, to je predsa kostička, ľudská kostička. To je dieťatko... maličké, nevinné dieťatko,“ šepkal nepríčetne. Začal na tom mieste úporne hrabať. Objavili sa ďalšie drobnulinké zvyšky prštekov, ešte pospájané chrupavkami. Pod nohami mu ležali malé rebierka. A nakoniec hlavička... Malinká lebka novorodeniatka bez zúbkov, s veľkými dierami miesto očí. Takmer nevedomky jej urobil krížik na čele.

„To je strašné. Nemám právo. Nesmiem sa tej úbohej nevinnej duše dotýkať, rušiť a vyhrabávať ju. Panebože na nebi, odpusť! Zlaté, nevinné dieťatko, odpusť.“

Thomas sa v tom pološere, či polosvetle díval na belejúcu sa kôpku pred nohami s neutíchajúcim úžasom.

Nebol si celkom istý, či sa mu to všetko nesníva. Akosi strácal súdnosť. Triaška a zúfalý, diabolský tanec srdca v hrudi. Studený pot na čele.

Odrazu sa zmätený strhol, obrátil hlavu dozadu a v bázni šepol:

„Kto si?“

***

„Vytvorte cestičku, ktorou by mohli ženy a deti vybehnúť k bráne!“ Statný sedliak, akási samozvaná hlava celej záchrannej akcie, rozhodoval múdro a s prehľadom. Jeho zásluhou sa zachránilo mnoho ľudí.

Pri stajni, kde požiar vznikol, odkopli chlapi tlejúci trám. Našli pod ním obhorené telo...

Nech jej je Boh milostivý. Chlapi na okamih postáli. Prežehnali sa. V rukách zvierali teplé čapice.

Habánka

Veštica Veronika povedala, že síce všetky moje knihy budú mať úspech, ale bude to Habánka, ktorá ma skutočne preslávi. Aj keď som ezoterike naklonený, počkám si ešte na vyjadrenie mojej šamanky s úhrančivými očami...

V úvode knihy som sa musel vžiť do kláštorného života a zvyklostí mníchov a mníšok 16. storočia. Navštívil som niekoľko bývalých kláštorov v južnom Nemecku a snažil sa predstaviť si, ako to tam prebiehalo. Veľmi skoro som pochopil, že aj v kláštoroch zostali muži mužmi a ženy ženami... A aj to, že heslo ora et labora, platilo poväčšine pre tých, ktorí lopotili mimo kláštorov.

Sledoval som novokrstencov, habánov na ich cestách Európou a svetom, obdivoval ich zručnosti a mrzí ma, že sa Slovensko tak málo zaujíma o habánske obdobie. Krásne starobylé habánske domy sa necitlivo prerábajú na víkendové chalupy, alebo chátrajú. Česť výnimkám - ešteže máme eurofondy.

Ale, odbočil som od príbehu Sophie a jej predchodkyne spred štyroch storočí, habánskej mučeníčky Osanny, s ktorou si doba zahrala hru plnú príkoria a nešťastia. Iba drobné kamienky mozaiky lásky z detstva osvietili jej zúfalý život. Predkladám Vám príbeh plný historických súvislostí, nečakaných zvratov a prekvapení. Je málo kníh, ktoré sa venujú tejto zabudnutej dobe prísneho poriadku Bruderhofov, zručnosti habánskych strechárov, hrnčiarov a nožiarov a skvelých obchodníkov.  Jedno Vám Však môžem prezradiť: Sophie, habánska kráľovná to všetko prežila a teší sa úspechu i láske. Len škoda, že o nej svet nevie. Alebo je to tak lepšie?

  


 

    

Obrázky, týkajúce sa deja knihy